Dnes je Silvester. Už skoro ráno sa stretávame s partiou na parkovisku neďaleko môjho bydliska, aby sme opäť pokorili jeden z vrchov Lúčanskej Malej Fatry (1352m). Cestou diskutujeme o sviatkoch, prejedaní, dobrých zvykoch a prameni rieky Nitry. Na parkovisku Fačkovského sedla (802m) sa posilňujeme čajom, tentokrát Tatranským. Teplota stúpa každou minútou a sneh mení svoje skupenstvo. Pomalým tempom prudko stúpame po zľadovatelom, mokrom chodníku až na Reváňske sedlo (1182m). Niektorý z nás už hovoria o Kriváni, nie o Kľaku. Minulý rok sme sa nemohli nabažiť krásnym výhľadom počas celého výstupu, no paradoxne sme nemali fotoaparát. V podstate je to náš piaty silvestrovský výstup na Kľak a môj štrnásty. Cestou míňame množstvo turistov. Všetci sú v dobrej nálade a snažia sa skrátiť si cestu sáčkovaním. Na skale sa nezdržiavame dlho, dojedáme posledné vianočné koláče mojej maminy, naháňame fľašu z alkoholu, ktorá sa rozhodla vzdialiť a kŕmime krásneho veľkého psa pre nás neznámej rasy. Moj sendvič mu veľmi nechutí, no po Maťovom nezostalo nič. Ešte foto pri kríži a opatrne zostupujeme k parkovisku. Jojo s Maťom vyťahujú sáčky a skúšajú odolnosť svojich zadných častí tiel. Spomínam si na zážitok z minulého roka, kedy sa jeden z nich kotúľal dolu svahom pri snahe zachytiť sáček. A čo o rok?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára