Veľkou Fatrou

Je 5. septembra skoro ráno. Netrpezlivo čakáme na miestnej stanici autobus, ktorý nás dopraví do dediny Liptovské Revúce. Tri a pol hodinovú cestu trávime študovaním turistických máp, spánkom, raňajkami a samozrejme popíjaním. Jednoducho naberáme energiu! Ešte nevieme, čo nás čaká! Prechádzame Donovalmi a autobus po chvíli zastavuje. Tí zdatnejší vystupujú. Rozhodli sa zdolať Rakytov, jeden z vrchov Veľkej Fatry, z ktorého je vraj pekný výhľad. My, rozumnejší, zvažujeme. Rozhodujúce je pre nás nepriaznivé počasie. Ideme ďalej. Po piatich minútach vystupujeme i my. Prechádzame prebúdzajucou sa dedinou, hľadáme červenú značku a kráčame dažďom rozmočenou, až neprirodzene zelenou krajinou.

Ešte nemáme za sebou ani prvý kopec a na našich tvárach sa objavuje demotivácia. Intenzita dažda sa neustále stupňuje a my sa skrývame pod stromami. Už ani nepremokavé oblečenie neplní svoju funkciu. Rozhodujem sa preto načrieť do svojich krízových zásob a hanba-nehanba vyťahujem dáždnik. S túžbou po slnečnom počasí vychádzame z listnatého lesa.

A boli sme vypočutí! Prestalo pršať! Na Grúni sa prezliekame, dočerpávame energiu a cez Sedlo Ploskej vystupujeme v silnom vetre na Ploskú.

Z Ploskej zostupujeme k turistickému posedu, kde si tí lepšie vybavení pripravujú kávu. Slnečné lúče nám odkrývajú náš dnešný cieľ - Krížnu. Spoločnosť nám robí stádo oviec a majestátny jeleň, ktorého sme zazreli v diaľke. Absolútna pohoda!
Po krátkom oddychu opäť stúpame na Ostredok a potom na Krížnu. Vietor nás sfarbuje dočervena.

Na Krížnej nás víta hmla. Fotografovanie je tu zakázané, na čo nás upozorňuje veľký oznam na plote. Všímame si ho až po chvíli, takže pár záberov už máme. Hoci v tej hmle nie je vidieť vôbec nič.
Pomaly sa blížime k záveru dnešnej cesty, k horskému hotelu na Kráľovej studni. Únava nás premáha, ale komfort (teplé nápoje, mäkká posteľ, teplá voda, sauna) turistickej časti hotela nám pomáha s ňou bojovať. V hoteli je síce elektrická energia "podpultový tovar", ale personál hotela sa nám snaží vyhovieť vo všetkom. Večera a toaleta pri sviečkach a lampášoch, či futbal Slovensko-Česko v týchto končinách len znásobuje dobrodružstvo z nášho výletu.

Ráno nás zobúdzajú slnečné lúče. Konečne slnko! Raňajky v podobe praženice boli výborným spôsobom dobytia energie. Ešte ranná hygiena, balíme spacáky a zhromažďujeme sa pred hotelom, aby sme pokorili Donovaly.

Z Kráľovej studne opäť vyrážame na Krížnu. Cestou sa nám ponúkajú krásne pohľady na okolité kopce zaliate slnkom.

Z Krížnej schádzame prudkým klesaním k Rázcestiu pod Krížnou, potom k Rybovskému sedlu a pokračujeme hustým porastom k Prašnickému sedlu. Cestou diskutujeme s miestnym bačom o výskyte medveďov v tejto lokalite, o ovciach, psoch a jeho práci. Obloha sa opäť zaťahuje a prší. Našťastie nie dlho! Sily nám ubúdajú a demotivácia sa stupňuje. Turistický chodník nás núti stúpať strmým svahom, aby sme následne rovnakú vzdialenosť opäť zišli dole. Opakuje sa to niekoľkokrát. Už viem, o čom všetci písali na internete! Skúšame rôzne techniky: dvadsať krokov kráčame, potom prestávka, k stromu a potom si dáme čokoládu ...
Popri Veľkom Šturci mierime na Zvolen. Čaká nás ešte štyridsaťpäť minútové prudké klesanie k Donovalom. Tento posledný úsek sa však rozhodujeme absolvovať lanovkou, keďže už aj tak Veľká Fatra preverila našu bojovnosť a silu našich kolien.