August 2010, Čertovica, 14h00, 22° C
Motivovaní, s relatívne dobrou kondičkou, hroznovým cukrom a najmä vodou vystupujeme po niekoľkohodinovej ceste autobusom na Čertovici (1238m). V momente, keď z kufra vyberáme batožinu, vidím Tomášov zdesený výraz v tvári. Smiechu sa nezdržím! Váha jeho ruksaku ho premohla a nohavice sa mu roztrhli rovno medzi nohami. Nuž čo! Dobrodružstvo začína ...
Trasu Čertovica – Donovaly sme rozdelili do troch dní (prvý a tretí deň zahŕňa dopravu). Prvé kroky vedú k Chate M. R. Štefánika (1740m). Od parkoviska prekonávame prvé stúpanie cez Rovienky (1602m), Kumštové sedlo (1548m) až k chate. Neďaleko Kumštového sedla nás predbiehajú dvaja starší turisti na dôchodku, čím utrpelo naše ego ... Cestou sa nám ponúkajú krásne výhľady na Ďumbier. Slnko poriadne pripeká, preto sme neustále nútení dopĺňať tekutiny. Na chatu prichádzame okolo 18h00, dosť času na fotografovanie, priemernú večeru, luxusné WC, teplú sprchu a diskusie o túrach na izbe so štyrmi spolubývajúcimi.
Skoro ráno raňajkami dobýjame energiu a kráčame popri Halašovej jame cez Krúpovo sedlo (1921m) na Ďumbier (2045m). V diaľke vidíme poskakovať svišťa. Na chvíľu spozornel a zapózoval objektívom našich fotoaparátov.
Motivovaní, s relatívne dobrou kondičkou, hroznovým cukrom a najmä vodou vystupujeme po niekoľkohodinovej ceste autobusom na Čertovici (1238m). V momente, keď z kufra vyberáme batožinu, vidím Tomášov zdesený výraz v tvári. Smiechu sa nezdržím! Váha jeho ruksaku ho premohla a nohavice sa mu roztrhli rovno medzi nohami. Nuž čo! Dobrodružstvo začína ...
Trasu Čertovica – Donovaly sme rozdelili do troch dní (prvý a tretí deň zahŕňa dopravu). Prvé kroky vedú k Chate M. R. Štefánika (1740m). Od parkoviska prekonávame prvé stúpanie cez Rovienky (1602m), Kumštové sedlo (1548m) až k chate. Neďaleko Kumštového sedla nás predbiehajú dvaja starší turisti na dôchodku, čím utrpelo naše ego ... Cestou sa nám ponúkajú krásne výhľady na Ďumbier. Slnko poriadne pripeká, preto sme neustále nútení dopĺňať tekutiny. Na chatu prichádzame okolo 18h00, dosť času na fotografovanie, priemernú večeru, luxusné WC, teplú sprchu a diskusie o túrach na izbe so štyrmi spolubývajúcimi.
Skoro ráno raňajkami dobýjame energiu a kráčame popri Halašovej jame cez Krúpovo sedlo (1921m) na Ďumbier (2045m). V diaľke vidíme poskakovať svišťa. Na chvíľu spozornel a zapózoval objektívom našich fotoaparátov.Z Ďumbiera je krásny výhľad na všetky pohoria stredného a severného Slovenska (napr. Gerlachovský štít, Kriváň, Roháče). Jeho názov bol odvodený od rastliny používanej najmä v gastronómii, známej i pod názvom zázvor. Keďže je okolie Ďumbiera opradené tajomstvami, odporúča sa výstup na Ďumbier uskutočniť počas letných nocí koncom júna. Povesť hovorí o poklade ... 
Po chvíli zostupujeme do Demänovského sedla (1756m) a opäť stúpame po kamennej ceste až ku Kamennej chate pod Chopkom (2000m). Vychutnávame si výbornú polievku a čerstvú štrúdľu. Na odpočinok nie je čas, no ani vhodné podmienky, keďže všade naokolo sú davy ľudí. Situácia sa zlepšuje cestou k Derešom (2003m) a Poľane (1889m). Na Sedle Poľany leňošíme podľa mojich predstáv: na tráve s čiapkou zahaľujúcou tvár pred slnečnými lúčmi. Rušia ma len mravce.
Po chvíli zostupujeme do Demänovského sedla (1756m) a opäť stúpame po kamennej ceste až ku Kamennej chate pod Chopkom (2000m). Vychutnávame si výbornú polievku a čerstvú štrúdľu. Na odpočinok nie je čas, no ani vhodné podmienky, keďže všade naokolo sú davy ľudí. Situácia sa zlepšuje cestou k Derešom (2003m) a Poľane (1889m). Na Sedle Poľany leňošíme podľa mojich predstáv: na tráve s čiapkou zahaľujúcou tvár pred slnečnými lúčmi. Rušia ma len mravce.
Na oblohe sa vytvárajú zhluky oblakov, čo nás núti pokračovať ďalej. Dnešnú noc strávime v Turistickej útulni pod Chabencom (1623m). Výstup cez Kotliská na Chabenec (1955) nám dáva zabrať, hoci časť výstupu je zaujímavá vďaka vetroňom, ktoré krúžia len niekoľko metrov nad nami. Prejavujú sa u nás prvé príznaky únavy: kráčame bez slov ... K útulni prichádzame pomerne skoro. Spočiatku si nás nikto nevšíma. Neskôr sme svedkami výmeny názorov, no to bol len začiatok zaujímavo prebdenej noci. Pohostinnosť a prístup ku klientom radšej nebudem komentovať. Mrzí nás len, že sme mali iné očakávania na základe odporúčania známych. Život sa zastavil o 20h00, bez vysvetlenia. Pravdepodobne sme neprišli vo vhodnom čase. A keďže tridsať ľudí spí v jednej miestnosti, niektorí prichádzajú o 23h00, iní o 2h00, ráno pociťujem deficit spánku. No presolená praženica, ľadová voda a nápis pri potoku : "Nešťať a nesrať v blízkosti potoka." ma preberajú k životu.Pri raňajkách všetci diskutujú o silnej búrke, ktorá by mala prísť okolo obeda. I my uvažujeme o zmene trasy. Ešte pred ôsmou hodinou opúšťame útulňu a kráčame na Ďurkovú (1749m), Latiborskú hoľu (1643m), Skalku (1549m) k rázcestníku na Košarisku (1694m). Opäť analyzujeme situáciu. No dvaja turisti, ktorí svoju púť začali pod Kráľovou hoľou, vyvracajú našu úvahu a nabádajú nás k pokračovaniu. Stále mám pochybnosti. A pri pohľade na Veľkú Chochuľu (1753m) máme len chabú motiváciu. Trasa po červenej značke je ako „štrbavý“ hrebeň. Zachraňuje nás hroznový cukor. Predsa pokračujeme v ceste na Donovaly. Podľa našich výpočtov by búrka mala prísť práve vtedy, keď budeme niekde okolo Hriadeľského sedla (1099m) s novovybudovaným prístreším. S výhľadom na Donovaly pred nami zrýchľujeme tempo a zdolávame Veľkú Chochuľu, Malú Chochuľu (1718m), Prašivú (1651m). Prudký zostup z Prašivej nám však berie poslednú motiváciu a Donovaly meníme za Korytnicu. Hodinovú kľukatú cestu do kúpeľov zvládame vďaka zotrvačnosti. Prichádzame k prvým schátraným domom, za nimi ďalšie a ďalšie. Pýtame sa, kde to vlastne sme. Až zastávka autobusu odkrýva názov obce, či mesta.
Máme šťastie. Prichádza autobus. Zobúdzam sa až v Ružomberku, kde prestupujeme na rýchlik do Bratislavy. Rešpekt pred búrkou nás sprevádzal počas celého posledného dňa, no napokon nepadla ani kvapka. Naopak. Vykuklo slnko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára