Najkrajšie stromy sú na Horehroní?

Len čo som dopísal posledný mail v práci, už mi volá kolega, aby sa ubezpečil, že nezmeškám autobus na ďalšiu turistickú akciu z práce ...

Ubytovávame sa v PENZIÓNE POD VARECHOU v Závadke nad Hronom. Prekvapuje nás príjemným prostredím, ochotným personálom a chutnou kuchyňou na profesionálnej úrovni.

Naše septembrové turistické dobrodružstvo sa začína v dedinke Šumiac. Cestou si pochutnávame na čertvých šiškách od kolegovej mamy, ktorá býva neďaleko. Autobus zastavuje na malom parkovisku, kde s nami výstup absolvujú i prívrženci jednej slovenskej politickej strany. Chodník smeruje k najvyššiemu vrchu východnej časti Nízkych Tatier: Kráľova hoľa (1946m). Mohutná rozložiťá hoľa, opradená povesťami a ospevovaná básnikmi sa občas odkrýva spoza hmly. Zelený strom tu síce nestojí, no televízny vysielač z roku 1960 sa majestátne vyníma nad slovenskou zemou:

"Na Kráľovej holi stojí strom zelený,

/: vrch má naklonený, vrch má naklonený,

vrch má naklonený ku slovenskej zemi. :/

Odkážte, odpíšte, mojim kamarátom,

/: že už nepôjdeme, že už nepôjdeme,

že už nepôjdeme na fraj ku dievčaťom. :/

Odkážte, odpíšte tej mojej materi,

/: že mi svadba stoji, že mi svadba stoji,

že mi svadba stojí na Kráľovej holi. :/ "

Po niekoľkohodinovom vyčerpávajúcom stúpaní nás nepríjemne prekvapuje teplota vzduchu 4°C a silný vietor. V budove vysielača nie je možné sa zohriať, preto vyťahujeme zimnú výstroj, dopĺňame tekutiny a pokračujeme hrebeňom ďalej: Orlová (1840m), Bartková (1790m), Ždiarske sedlo (1473m). Prší. Občas sa z potrhaných mrakov odkryjú zasnežené Vysoké Tatry. V sedle meníme trasu a v pršiplášťoch zostupujeme so stekajúcimi potokmi do Pohorelej. Dúfame, že aspoň jeden z potokov nás dovedie k jednej z mnohých slovenských riek, ktoré tu pramenia (Čierny Váh, Hron, Hnilec a Hornád). Avšak sú medzi nami i tí, čo pokračujú v trase podľa plánu a do penziónu prichádzaju premoknutí v tme. Osobne uprednostňujem zážitkovú turistiku a ich čin u mňa nenachádza pochopenie. Večer trávime kartovými hrami.

V nedeľu sme pôvodne mali začať na Čertovici, no správy o jej neprejazdnosti nás nútia opäť upraviť program. Z Trangošky stúpame popri potoku, Halašovej jame, Jaskyni mŕtvych netopierov až k Chate M. R. Štefánika a odtiaľ na Chopok. Už počas výstupu sa do slnečného rána zamiešal chlad a vietor. Od Demänovského sedla kráčame po súvislej vrstve snehu a ľadu až na Chopok. Naše kroky sú neisté. "Už aby sme boli na Kamennej chate", kričí Milka. Hoci nie je ďaleko, vôbec je nevidím. Samozrejme si uvedomujeme, že nestále počasie patrí k horám, no zároveň sa pýtame, či tohto roku podobných turistík nebolo už dosť. Náladu nám vylepšuje až chutný obed na chate (2000m). Počasie sa zhoršuje. Chopok míňame a klesáme popod lanovkou prudkým lyžiarskym svahom do Jasnej.

Cestou do Trnavy sa nám odkrýva slnkom zaliaty Liptov, zasnežené Tatry, len Ďumbier a Chopok sú stále v oblakoch.