Skoro ráno smerujeme do Ružomberka a odtiaľ prímestským autobusom do Valaskej Dubovej. Ešte predtým sa pridávame k domácim, alkoholom posilneným občanom Ružomberka. Jeden pohárik borovičky predsa nikomu neublíži! V autobuse absolvujeme výklad o tunajších zvykoch priamo od hrdých obyvateľov Valaskej Dubovej, nášho východiskového bodu (649m).
Ak by sme hovorili o relatívnom prevýšení ako o neoficiálnom kritériu mohutnosti vrchov, Veľký Choč by bol medzi prvými. Veď z Valaskej Dubovej na jeho vrchol musíme zdolať na krátkej vzdialenosti prevýšenie 960m! Strmý výstup spočiatku prechádza zmiešaným smrekovo-jedľovo-bukovým lesom, ktorý sa postupne mení na smrekový porast. Čoskoro vstupujeme na územie Národnej prírodnej rezervácie Choč (r. 1982). Po ľavej strane míňame mohutné skaly, ktoré predstavujú výrazný krajinotvorný prvok. Zľadovatený chodník nám sťažuje výstup. Po hodine a pol prichádzame na lúčnatú Strednú Poľanu (1255m). Prvýkrát sa pred nami odkrýva vrchol Veľkého Choča (1611m).
Modrú meníme za zelenú a strmým chodníkom stúpame na vrchol. Počas výstupu obdivujeme krásne výhľady na okolitú krajinu. Energia nám pomaly dochádza. Po hodinovom stúpaní dosahujeme vrchol, ktorý poskytuje jeden z najlepších kruhových výhľadov spomedzi slovenských vrchov. Obdivujeme Západné, Vysoké a Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Lúčanskú a Krivánsku Fatru, Kysucké a Oravské Beskydy, Oravskú Maguru ...
Občerstvení zostupujeme po červenej značke strmým skalnatým chodníkom k Sedlu Vráca (1422m), no prudko klesajúci charakter sa nemení ani potom. Vchádzame do pásma lesa, obdivujeme novo-osadené informačné tabule, stretávame vyčerpaných robotníkov, ktorým Tibor ponúka vodu a takmer behom, s pochybnosťami o správnosti časového značenia, prichádzame do Lúčok (598m). V Lúčkach čistíme turistickú obuv a nastupujeme do prímestského autobusu späť do Ružomberka. V staničnej reštaurácii naberáme energiu v podobe chutnej večere krátko pred odchodom vlaku.
Bola to fuška ... (hore, dole)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára