Vtáčnik

30. apríla 2011

Bájka vraj hovorí o odvážnom mládencovi, ktorý pri hľadaní pokladu vo vnútri sopečného vrchu zazrel veľkého operenca a nehľadiac na poklady, čo sa mu ligotali pod pazúrmi, zľakol sa a ušiel. A odvtedy vrch volajú Vtáčnik. K lepšiemu pochopeniu tejto bájky by som si ju mal asi prečítať :)

Pred očami sa nám mihajú dediny, mestá, autá, lúky, Váh ... Pohľad z okna autobusu fascinuje najmä môjho spolusediaceho kolegu z Kalugy, ktorý prišiel do Trnavy na pracovnú stáž. Vysvetľuje mi, že v Rusku nemajú "žlté polia". Zároveň sa neprestajne zaujíma o všetko okolo. Až sa hanbím za chabé vedomosti. Otváram aj tie najstaršie zásuvky v mojom mozgu. A k tomu angličtina!

So slnkom za chrbtom vystupujeme v rómskej osade mesta Handlová (420m) a zdolávame popri studničke stúpanie na impozantný andezitový vrch Veľký Grič (971m). Zvýšený tep a zrýchlený dych je dôkazom náročného výstupu :). Na skalnatej vyhliadke sa nám ponúkajú fantastické výhľady do Handlovskej kotliny a na okolité vrchy: Štiavnicke, Kremnické vrchy, Veľká Fatra ... Ich identifikáciu zjednodušuje kovová doska s rozhľadovou ružicou. Skúsený starší turista nám popisuje možnosť výstupu i z východnej strany: kolmo hore pomocou reťazí. Len pre tých zdatnejších ...
Od Veľkého Griča sa vydávame po červenej značke Ponitrianskou magistrálou na hrebeňovku Vtáčnika, ktorá vedie prevažne lesom. Michail nám rozpráva o detstve a prírode na Kamčatke. Od rázcestia Kanie studne v nás vzbudzuje rešpekt zaťahujúca sa obloha.

Stúpame na Malú Homôlku (1298m). Pod vrchom Vtáčnika (1346m) les redne, buky sú čoraz zakrpatenejšie. Spúšťa sa silný dážď, padajú krúpy, hrmí a blýska sa. Vypíname mobilné telefóny, vyťahujeme pršiplášte a s malou dušičkou pokračujeme vo výstupe. Sme priamo v epicentre! Nestihneme ani napočítať do troch. Zmocňuje sa nás strach. Dážď ustal tesne pod skalnatým vrcholom. Nie nadlho. Pri kríži sa zohrievame aspoň čajom z termosky.

Celým zostupom do dediny Kľak nás opäť sprevádza silný dážď. Hrmí a blýska sa. Prechádzame Partizánskou dolinou, popri Partizánskej chate a hroboch padlých. Chodníkom sa valia prúdy vody. Náladu nám vylepšuje až krásny pohľad na cieľ dnešnej túry: Kľak (618m). 23. januára 2011 sme si pripomenuli už 66. výročie vypálenia dediny nacistami.
Veľký rešpekt pre búrkou i históriou ... Prežili sme!