Chlapská jazda v Malej Fatre

7., 8. mája 2011

Takmer dva roky po drsnom zoznámení s malofatranskou prírodou opäť plánujeme víkend v krajinársky pôsobivej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry: Suchý – Chleb. Dôsledne analyzujeme meteorologické predpovede, diskutujeme o ubytovaní, stravovaní, trase a časovom rozvrhu. A samozrejme o hokejovom zápase Slovensko – Česko, na ktorý sa chystáme ešte v piatok večer.
História sa opakuje ... Budík zvoní o tretej hodine ráno. Tony zvažuje, či mu zdravotný stav umožní zvládnuť náročný výstup. Cestou vlakom z Trnavy do Vrútok sa dopuje podozrivými cukríkmi, vďaka čomu sa čoskoro stáva zubačkou, čo s absolútnou ľahkosťou vystupuje po zelenej značke strmým lyžiarskym svahom z Turčianskych Kľačian (410m) k chate Kľačianska Magura (1114m). A neviem, čo dnes jedávajú i niektorí dôchodcovia. Lesníci by mali turistov testovať na prítomnosť podporných látok. Veď nie je možné, aby tridsiatnikov obiehali päťdesiatnici a šesťdesiatnici. A niekorí i viackrát!

Už z diaľky sa vinie vôňa pripravaného jedla. Hneď sa cítim lepšie! Chata nám okrem chutného obeda poskytuje i krásne výhľady na Martinské hole. Všetci tu hovoria o práve prebiehajúcich pretekoch v behu do vrchu a očakávajú najzdatnejších športovcov. Dvadsaťpäť minút! Neuveriteľné. Nám výstup trval takmer dve a pol hodiny. Môže za to batožina :)

Zalesnený vrchol (1367m) Kľačianskej Magury turistická trasa obchádza. O krásne výhľady na okolité kopce však neprichádzame. Panoráma sa nám odkrýva po každom prejdenom kroku. Po hodine mierneho stúpania a klesania prichádzame k Sedlu pod Suchým (1330m), kde sa rozchádzame. Tomáš s Tonym mieria na Suchý, no ja s Tiborom obchádzame Suchý, Biele skaly (1462m), sedlo Vráta (1440m), Stratenec (1512m) po žltej a uprednostňujeme odpočinok v sedle Priehyb (1462m).

Prichádzajú po štyridsiatich minútach. Z ich výrazu badať známky únavy. Po krátkej prestávke opäť stúpame na Malý Kriváň (1670m). No tentokrát sme pri jeho zostupe nemuseli hľadať turistickú značku! Cez Pekelník (1609m), Snilovské sedlo (1524m) až k Chate pod Chlebom prichdázame skôr zo zotrvačnosti. Fúka silný vietor.

Na chate je okolo šesťdesiat ľudí. A prichádzajú ďalší. Ubytovávame sa v tej istej izbe ako v novembri 2009. Zdieľame ju s mladým párikom Holanďanov. Sme hladní. Vrhám sa za chalanmi k stolu. Vonku je 5°C. Nezávidím všetkým, čo strávia noc na povale. A pri pohľade na ich chabé oblečenie mrznem s nimi. Kapustnica, čaj, štrúdla a šup do postele, aby sme uvoľnili miesto iným.
Ráno sa prebúdzame do daždivého počasia. A samozrejme, fúka silný vietor!
Po výdatných raňajkách opúšťame chatu. Prudko klesáme po modrej k Mojžišovým prameňom. Prší. Tomáš zrýchľuje tempo, aby stihol urobiť aspoň sto záberov na Šútovský vodopád (769m), cieľ našej dnešnej turistickej trasy. Do Šútova to máme ešte hodinku. Cestou našim fotoaparátom pózuje salamandra. Jej sfarbenie je fascinujúce. Riadne sme ju vyplašili! Dážď strieda slnko a naopak. Obdivujeme krásu tunajších víkendových domčekov. Zato vlakové nástupište vyzerá ako za druhej svetovej vojny. Len koľaje sú funkčné...