Až na dno v Malej Fatre

O krásach malofatranskej prírody a zážitkoch turistov sa dozvedáme z internetu, čo v nás prehlbuje túžbu zrealizovať naše plány.
Počas pracovnej prestávky diskutujeme o trase, časovom rozvrhu, rezervácii ubytovania, oblečení a strave. I z dôvodu zlého počasia, ktoré predpokladajú meteorológovia na nasledujúci týždeň, nepodceňujeme žiadnu situáciu.

Noc pred výletom je veľmi krátka. Večer trávime v miestnom pohostinstve a zabávame sa na zážitkoch z práce a iných turistických výletov. Zároveň overujeme situáciu na Chlebe a pred polnocou balíme batohy, pripravujeme čaj a využívame možnosť poistiť sa cez sms.

Budík zvoní o tretej hodine ráno. Ranná hygiena, rýchle raňajky a cesta k stanici. Rýchlik Slovenka z Trnavy odchádza 4h16. Na stanici stretávame Veroniku. Vo vlaku sme asi desiati. Oceňujeme jeho komfort. 6h30 vystupujeme na stanici v Žiline. Prekvapuje ma stav stanice. Myslel som si, že sme sa vrátili spät v čase, hoci má svoje čaro. Prestupujeme na vlak do Ružomberka. Po dvadsiatich minútach vystupujeme, skôr vyskakujeme v Strečne. Naše dobrodružstvo sa začína!

Hmla a dážď nám uberá z entuziazmu. Spočiatku kráčame popri Váhu k Starému hradu Strečno. Celý hrad, či skôr pozostatky sú zahalené v hmle. Kde tu sa nám odkryje nejaká časť. Tomáš a Veronika vystupujú až na najvyššiu vežu. Atmosféra pripomína stredovek. Chýbajú už len kone, horiace fakle a ľudia v tunikách.
Zo Starého hradu sa rozhodujeme pokračovať ďalej po hrebeni. Našim najbližším cieľom je Chata pod Suchým. Čaká nás niekoľkohodinové stúpanie. Už po deväťdesiatich minútach mám toho skutočne dosť. Za kopcom nasleduje kopec. Sme maximálne premočení a prepotení, všade dookola len hmla a neustále stúpanie. V hlave sa mi motajú pochybnosti, či vôbec tento výlet zvládnem. Ideme ďalej ...

Je takmer 11h30 a prichádzame k Chate pod Suchým. Uvítací výbor v podobe mačiek nám vylepšuje náladu. Vchádzame dnu. Interiér je zastaraný, no udržiavaný. Hneď po našom príchode správca spojazdňuje kachle, aby sme sa zohriali. No nezdržiavame sa dlho. Po prehodnotení časového plánu sa rozhodujeme pokračovať.

Po lyžiarskej zjazdovke stúpame k turistickému smerovníku a zastavujeme sa až pri sedle Príslop (1202m). Keďže do zotmenia nezostáva veľa času, obchádzame vrch Suchý. Spočiatku kráčame po vrstevnici, no neskôr opäť siahame až na dno síl. Biele skaly a zľadovatené chodníky nám sťažujú výstup. Nie sme vybavení mačkami. Na sedle Vráta (1440m) dočerpávame energiu, počasie sa zhoršuje: sneží, fúka silný vietor. Po niekoľkých minútach vystupujeme na vrch s výstižným názvom Stratenec (1512m). K Malému Kriváňu (1670m) nám zostáva 1h45 chôdze. Na Malom Kriváni sa nezdržiavame, aspoň spočiatku. Sme v časovej tiesni a počasie je nevyspytateľné, vidíme maximálne na desať metrov.

Cestou z Malého Kriváňa strácame značku. Obchádzame celý vrh, no značenie je zmätujúce. Voláme správcom Chaty pod Chlebom. Signál je veľmi slabý. Darí sa nám to na niekoľkokrát. Každým telefonátom získavame ďalšie a ďalšie informácie. Podľa inštrukcií postupujeme ďalej. Dúfame, že na chatu to nie je ďaleko. Správcovia chaty sa podujali ísť nám naproti, za čo im skutočne ďakujeme. Po hodine a pol sa stretávame neďaleko Pekelníka (1609m). Sú pre nás morálnou podporou a hnacím motorom. Obdivujeme ich odhodlanie, ochotu a chabé oblečenie. Stále padá mrznúci dážď so snehom a fúka silný vietor. Nemáme chuť ani fotografovať. Napokon, čo? Rýchlou chôdzou míňame Snilovské sedlo (1524m). Únava sa nás zmocňuje, no vidina tepla chaty nás ženie ďalej. K chate (1415m) prichádzame o 17h00 v absolútnej tme. Prezliekame sa do suchého oblečenia, pripíjame s ochotným personálom chaty a objednávame si jedlo. Kvalita podávaných jedál je na vysokej úrovni. Teplá kapustnica, bryndzové halušky, palacinky, či párky s domácim chrenom (ktoré sme mali na raňajky) nám pomáhajú vychutnať si aspoň niekoľko okamžikov dňa. Zároveň komunikujeme s ostatnými turistami, vymieňame si poznatky a bavíme sa o živote. O 22h30 nás premáha únava a snažíme sa zaspať i napriek hlasnej diskusii ostatných. Ráno sa prebúdzame do krásneho dňa. Neveríme tomu, čo presvitá spoza záclon. Tomáš vyskakuje spod spacáka a najbližšiu hodinu preveruje všetky možnosti fotoaparáta.

Po raňajkách a rozlúčke s našimi záchrancami plánujeme výstup na Veľký Kriváň a Chleb. So slnkom za chrbtom stúpame k Snilovskému sedlu a potom na Veľký Kriváň (1708m) a Chleb (1645m). Opäť by sme potrebovali mačky. Výhľady na zamrznutú krajinu sú však náhradou za predchádzajúci deň.

Hneď po našom zostupe z Chlebu sa počasie začína opäť zhoršovať. Oblečenie cez noc neuschlo, nebudeme radšej riskovať a schádzame k lanovke. Opäť degustujeme miestnu kuchyňu, robíme posledné fotografie a lanovkou, prekvapujúco zadarmo, prudko klesáme k Chate Vrátna. Náš pôvodný plán sa nám síce zrealizovať nepodarilo, no Rozsutce, Jánošíkove diery a Terchovú si necháme v zálohe na leto.

Vo Vrátnej nastupujeme na medzimestský autobus a v Žiline prestupujeme na vlak do Trnavy. Šťastím je, že nachádzame posledných pár miest na sedenie. Do Trnavy prichádzame o 18h45. A opäť dážď so snehom!